Pohorie sa vynára zo Žilinskej a Turčianskej kotliny a predstavuje zvlnený oblúk tiahnúci sa od Fačkovského sedla po Zázrivú. Na pomerne malej ploche sú sústredené rozmanité prírodné úkazy a to od hôľnatých hrebeňov, cez rozorvané skalné úbočia, tiesňavy, rokliny až po hlboké a tiché doliny.
Pohorie je žulové vo svojom jadre. Južné svahy sú obnažené, severné a východné sú z kremencov, pieskovcov, bridlíc, slieňov, vápencov a dolomitov. Vo vápencoch a dolomitoch sa vyformovali unikátne skalné útvary, akými sú najmä tiesňavy a rokliny pri vstupe do Vrátnej doliny, Sokolia, Bobot, Horných, Dolných a Nových dier v masíve Rozsutca.
Medzi najviac obdivované patrí Kryštálová jaskyňa pod Malým Rozsutcom s kalcitovou výzdobou, Šutovský vodopád a 7 km dlhý kľukatý prielomový úsek Váhu medzi Dubnou skalou a Strečnom. Až tretinu územia Malej Fatry pokrýva les od bukoviny až po kosodrevinu, kde nadväzujú alpínskej hole.
Rastlinstvo je zaujímavé najmä na dolomitoch a vápencoch. Živočíšstvo je zastúpené typickými predstaviteľmi horských a vysokohorských polôh (medveď, rys, mačka divá, vlk, orol).
Krivánska Malá Fatra
Krivánska Malá Fatra je časť pohoria Malá Fatra, ktorá sa rozprestiera na sever od rieky Váh. Veľká časť Krivánskej Malej Fatry je od 1. apríla 1988 Národným parkom.
V Krivánskej Malej Fatre sa nachádzajú najvyššie vrcholy Malej Fatry - Veľký Kriváň (1708 m) a Malý Kriváň (1670 m), podľa ktorých táto časť dostala svoje pomenovanie. Najznámejším a snáď najkrajším vrcholom je Veľký Rozsutec (1609 m). Veľkú časť Krivánskej Malej Fatry tvorí Národný park Malá Fatra (22 630 ha).
Geologické jadro pohoria tvoria žuly. Vo vápenitých horninách vznikly tiesňavy, skalné útvary, krasové javy a bralnaté hrebene. Najbohatšie členitý reliéf vznikol na dolomitoch (Rozsutec...).
Krivánska Malá Fatra patrí medzi najvýznamnejšie slovenské turistické oblasti.
