Nad údolím rieky Poprad sa majestátne vyníma veľká pevnosť - Ľubovniansky hrad, ktorého vznik sa kladie na začiatok 14. storočia. Do histórie hradu sa zapísali príslušníci významných šľachtických rodov uhorských (Omodejovci, Drugethovci) i poľských (Kmitovci, Lubomírsky a Zámoyskí). Viac ako 350 rokov tu sídlili poľskí správcovia zálohovanej časti Spiša. Svojimi návštevami ho poctili rovnako poľskí (Vladislav II. Jagiellovský, Ján albrecht, Ján Kazimír, Ján Sobieski) i uhorskí králi (Mária a Žigmund Luxemburský).
V rokoch 1655 - 1661 boli na hrade uschované poľské korunovačné klenoty. V roku 1768 bol na hrade väznený známy dobrodruh Móric Beňovský. Obdobie zálohu sa končí až vďaka nariadeniu Márie Terézie v roku 1772, pri prvom delení Poľska. V 19. storočí hrad vlastnil rod Raiszovcov a na prelome 19. a 20. storočia Zámoyských.
K najcennejším objektom patrí hlavná hradná veža, po obnove sprístupnená návštevníkom. V barokovom paláci je prezentovaný dobový nábytok, na hrade je aj napr. expozícia remesiel a cechov rodu Zámoyských.