volajte

Zľavnili sme pre Vás 50%
pobytov o 10%

Linky

Mailing list

Chcete dostávať aktuálne informácie priamo do vašej e-mailovej schránky?
Objednajte si mailing list!

Bratislavský hrad - Slovensko

Úvod > Atrakcie > Bratislavský hrad

Charakteristika hradu

Bratislavský hrad je najdôležitejší a centrálny hrad v Bratislave.
Je už dlhé stáročia neodmysliteľnou súčasťou panorámy hlavného mesta.

Monumentálny obnovený hrad symbolizujúci vyše tisícročné dejiny Slovákov,situovaný na južnom výbežku Malých Karpát,na brale týčiacom sa nad ľavým brehom Dunaja, pri križovatke diaľkových európskych ciest.

Je jednou z hlavných dominánt mesta.

História hradu

Hrad je obývaný od nepamäti. Prvý predchodca dnešného Bratislavského hradu na hradnom kopci vznikol najneskôr v čase vzniku egyptských pyramíd (2. polovica 3. tisícročia pred Kr.). Išlo o akúsi akropolu. Významná akropola tu stála najmä za čias Keltov čiže pred prelomom letopočtu. V čase Rímskej ríše, ktorej hranica prebiehala na Dunaji, tu stála rímska hraničná pevnosť.

Najstaršia súdobá písomná správa je z roku 907, obsiahnutá v Salzburských análoch, keď pri Bratislave porazili starí Maďari bavorské vojská.
Zo slovanského kniežacieho hradu vznikol postupne prestavbami a úpravami stredoveký hrad, ktorý bol od polovice 11. storočia aj župným hradom. Stal sa načas pokladnicou korunovačných klenotov a neskôr aj korunovačným hradom. Podľa písomných dokladov stála v prvej štvrtine 13. storočia na najvyššom terénnom bode areálu obytná veža so samostatným opevnením, ktoré sa dodnes zachovalo v hmote tzv.Korunovačnej veže. Obytná veža, ktorá bola miestom správneho, cirkevného a vojenského života, sa archeologicky zistila a je vyznačená v dnešnej dlažbe na nádvorí. Hradný kostol a prepošstvo presťahovali v roku 1221 do podhradia. Odvtedy mali dejiny tohto feudálneho centra svoj samostatný vývoj.

Dnešná dispozícia hradu s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom okolo ústredného nádvoria je výsledkom stavebného úsilia obdobia renesancie a raného baroka. Na rozdiel od nemecky orientovanej neskorej gotiky sa stavebných podujatí v r. 1552 a 1639 zúčastnili predovšetkým talianski majstri, prenášajúci umenie svojej domoviny aj do severne položených krajín. Prestavbou sa hrad zmenil na reprezentačné korunovačné sídlo uhorských kráľov, ktorých vyhnali z pôvodného centra uhorskej ríše v Budíne turecké vojská. Žiaľ, tieto úpravy sa nám dodnes zachovali len vo fragmentoch.

Posledná veľká prestavba, ktorá zmenila pevnosť na reprezentačné sídlo habsburského cisárskeho dvora, sa uskutočnila 1750-60 podľa projektov významných európskych - francúzskych, talianskych a rakúskych - architektov J. N. Jadota, L. N. Pacassiho a J. B. Martinelliho. Krátko nato, po r. 1760, postavili podľa projektov P. A. Hillebrandta aj ďalší palác, zv. Tereziánum, v ktorom sa uplatnil dobový vkus a nádhera.
V novom paláci umiestnili obrazáreň, knižnicu a vzácne umelecké zbierky, najmä grafický kabinet miestodržiteľa Alberta Tešínskeho, ktorý neskôr presťahovali do Viedne a podnes je známy pod menom Albertina. Priestranné plochy pevnosti, pôvodne určené na manipuláciu s vojenskou technikou a na obranu proti nepriateľovi, sa skultivovali francúzskymi záhradami doplnenými záhradnými architektúrami, oranžériami, terasami, voliérou, letnou a zimnou jazdiarňou a trojloďovými klenutými koniarňami, kde chovali a predvádzali vzácne druhy koní s dlhoročnou tradíciou.
Hrad v roku 1811 vyhorel a napriek viacerým pokusom zlepšiť jeho stavebný stav bol vyše 140 rokov v ruinách.

Nové dejiny sa začali písať až r. 1953, keď sa pristúpilo k jeho záchrane a postupnej obnove.

Súčasný stav

V priestoroch hradného paláca sú reprezentačné miestnosti NR SR; ďalej tu sídli Historický, čiastočne aj Archeologický ústav SNM.

Na Bratislavskom hrade sú inštalované historické expozície obsahujúce cenné exponáty našich národných dejín od počiatku až po súčasnosť (vrátane vzácnej numizmatickej a archeologickej časti), skutočná klenotnica národnej kultúry.

Historické expozície prezentujú vývoj hmotnej i duchovnej kultúry ako aj sociálne a politické boje na Slovensku. Z obdobia feudalizmu sú tu jedinečné umeleckoremeselné a umelecké diela, dokumenty o vývine miest a života poddaného ľudu i šľachty.
Bohato zastúpené sú aj novšie dejiny (od počiatkov kapitalizmu až po súčasnosť), cenné exponáty ľudového umenia; pozornosť si zaslúži aj najväčšia numizmatická zbierka na Slovensku a zbierka hudobných nástrojov. Archeologická časť expozície prezentuje cenné praveké nálezy (paleolitická Venuša z Moravian, fragment lebky neandertálca zo Šale), unikátny poklad zlatých šperkov z doby bronzovej z Barce, nálezy z mladohalštatských mohýl v Nových Košariskách, kováčske a poľnohospodárske nástroje z keltského obdobia v Plaveckom Podhradí, pamiatky z rímskej doby (vzácne sklené, strieborné a iné predmety zo Zohoru, Vysokej pri Morave a najmä Rusoviec); pozoruhodné sú aj šperky zo slovansko-avarského pohrebiska z Devínskej Novej Vsi a Žitavskej Tône, a najmä unikátne nálezy z obdobia Veľkomoravskej ríše.

Stála expozícia archeologických nálezov zo Slovenska má názov Klenoty dávnej minulosti Slovenska. Expozície sú prístupné verejnosti.

V novej prístavbe podla historického vzoru na západnej strane hradu sa nachádzajú kancelárie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.